V údolí, kde pramení rieka Topľa, v jej hornom toku, kde sa hlavné údolie končí a rozvetvuje sa na menšie údolia, v bezprostrednej blízkosti poľských hraníc, leží obec Snakov. Táto obec leží v najzápadnejšej časti Nízkych Beskýd, pod ich hlavným chrbtom, v nadmorskej výške 450 metrov. Nachádza sa 18 kilometrov na západ od okresného mesta Bardejov vedľa hlavnej cesty, ktorá vedie smerom na Starú Ľubovňu.
Administratívne patrí do okresu Bardejov v Prešovskom kraji. Obec susedí na východe s Hrabským, na severe a severovýchode vedie štátna hranica s Poľskom a na juhu a juhozápade s dedinou Malcov. Cez malebnú dedinku preteká pomerne malý potôčik Vesna, ktorý vyviera v blízkosti hraníc s Poľskom. Vesna sa na rázcestí (na „Mlyniskách“) vlieva do rieky Topľa. Rozloha obce je okolo 1460 hektárov. Je roztiahnutá v dĺžke 2 kilometrov.
Podnebie obce Snakov je mierne. V lete sa tu vyskytujú teploty niekedy až nad 30º C a v zime až -25º C. V lete bývajú skoro každý rok búrky s mnohými zásahmi bleskov a v zime tu zvyčajne napadne veľa snehu.
Chotár obce je kopcovitý, nerovný. Od severu a severozápadu chráni obec pásmo kopcov, ktoré sú zalesnené listnatými a zmiešanými lesmi. Miestami sú aj horské lúky, ktoré v minulosti slúžili na pasenie dobytka. V lesoch rastú hlavne buky, brezy a vo vyšších polohách aj smreky, jedle, borovice a červené smreky. V lesoch chotára sa zdržiavajú vtáci a divá zver ako srna, zajac, líška, jeleň, diviak a niekedy sem zablúdi aj vlk. Pôda je pomerne chudobná, väčšinou je piesočnatá a štrkovitá.
V chotári obce Snakov sú tri minerálne pramene, a to uhličitý, železnatý a sírno – uhličitý. Koncom 18. storočia jestvovali pri minerálnych prameňoch kúpele, ktoré využívalo obyvateľstvo stolice. Dnes tieto pramene využívajú ľudia z obce a blízkeho okolia na pitné účely hlavne v letných mesiacoch.
Do obce vedie štátna vyasfaltovaná cesta až po materskú školu. Z nej možno prejsť betónovým mostom na druhú stranu obce, kde vedie obecná cesta, ktorá je už tiež asfaltová. Obec má vybudovaný obecný vodovod, kultúrny dom, v ktorom sídli obecný úrad a obecná knižnica, požiarnu zbrojnicu, obecný rozhlas, základnú a materskú školu , novú faru a najnovšie „Dom Nadeje“ skolaudovaný v novembri 2005. Od roku 1959 je celá obec elektrifikovaná.
V strede dediny stojí murovaný kostol, postavený v roku 1840. Za kostolom je obecný cintorín, ktorý bol v pred pár rokmi rozšírený o 60 árov. Na začiatku dediny stojí aj kaplnka k úcte Presvätej Bohorodičky, ktorú dal postaviť E. Kubek, vtedajší kňaz, za pomoci svojich veriacich v roku 1894. Okrem toho je v obci asfaltové ihrisko na hranie volejbalu, basketbalu, tenisu veľké futbalové ihrisko. Na kraji dediny je hospodársky dvor Poľnohospodárskeho družstva so sídlom v Malcove.
V súčasnom období v 140 rodinných domoch žije v Snakove 661 obyvateľov, z toho 343 žien a 318 mužov. Súčasťou dediny je aj rómska komunita, v ktorej žije z celkového počtu obyvateľov 190 rómskych spoluobčanov. Tak, ako v ostatných okolitých dedinách, aj v našej je veľká nezamestnanosť. Ľudia odchádzajú za prácou do zahraničia, hlavne do Českej republiky . Hovorovou rečou väčšiny občanov je rusínsky jazyk, vierovyznanie – greckokatolické.
K charakteristike obce patria aj názvy jednotlivých polí a honov v katastri obce Snakov, ktoré sa používajú od pradávna do dnešných čias.
Sú to: „Mlyn“, „Nad mlynom“, „Pomirky“, „Niže sela“, „Za tyteľ“ , „Tyteľ“, „Špane“, „Žebrak“, „Cerkovné“, „Mlačky“, „Široké“, „Berežňak“, „Turdzak“, „Kepešňanky“, „Farské“, „Potičok“, „ Jama“, „Na vovkove“, „Vyhiň“, „Fundušy“, „Sokyra“, „Do brany“, „Laščik“, „Urbaniv“, „Za rakyvcom“, „V oľmovi“, „Obšar“, „Na dolinkoch“, „Vysoke“, „Matovy“ a ďalšie.
