HISTORICKÉ UDALOSTI V OBCI 1900 - 1970

• V roku 1904-1912 slúžil na novej fare ako prvý kňaz Štefan Molčan. Dovtedy obec patrila pod farský úrad v Hrabskom. V roku 1904 bola v Snakove veľká suchota, pretože nepršalo skoro rok. V tomto roku odišiel zo Snakova do Ameriky spisovateľ a kňaz Emil Kubek.
• Do roku 1909 sa dedina nazývala SNAKÓ, v tomto roku bol názov dediny pomaďarčený na SZANKÓ. Tento rok (1909) bol pre ľudí pamätný aj tým, že bolo veľmi silné krupobitie.
• V roku 1913 prišiel do obce nový kňaz Kornelij Rokickij. Pôsobil tu do roku 1921.
• V roku 1914 vypukla 1. svetová vojna, na ktorej sa zúčastnilo 48 mužov z dediny. Mnohí sa z vojny nevrátili, zahynuli  alebo padli do zajatia. V čase 1. svetovej vojny občania Snakova veľmi trpeli, lebo okrem priamych vojnových strát sa v čase vojny v roku 1914 v okolí obce sa  pohybovalo maďarské vojsko, ktoré brali ľuďom dobytok, zrno, krmivo a všetko to, čo potrebovali. V roku 1915 sa v obci zdržiavali aj ruskí vojaci. V tomto čase ľudia trpeli i veľkým hladom.  V obci zostalo po vojne 75 domov, pretože 10 domov v tomto roku zhorelo.
• V roku 1918 sa skončila 1. svetová vojna a 28. októbra 1918 vznikla Československá republika. Maďari chceli celý národ pomaďarčiť. V škole sa učilo po maďarsky i v kostole kňazi presviedčali ľudí na maďarskú liturgiu a ostatné kresťanské obrady. Po vojne nebolo v obci vzdelaných ľudí. Veľa chlapov sa po vojne vyučilo len za remeselníkov. V tomto roku bol v dedine hlad a šírila sa cholera. Tento rok je pamätný aj tým, že sa zmenil názov obce. Odvtedy sa obec volá Snakov. Ako zaujímavosť kronika uvádza, že ľudia prvýkrát orali železnými pluhmi. Dovtedy sa používali iba drevené pluhy.
• V roku 1921 prišiel do dediny Štefan Beskid, kňaz, ktorý viedol ľudí k vzdelaniu a k náboženskému životu do roku 1927. Úroveň školstva po 1. svetovej vojne značne vzrástla. V roku 1921 učiteľ Juričko nacvičil s deťmi vôbec prvé divadelné predstavenie v dedine „Roždestveňski son“ (Vianočný sen).
• V roku 1924 boli pod „Laščikom“ postavené drevené kasárne dozorcov finančnej stráže, ktoré mali na starosti štátnu hranicu s Poľskom. V tomto roku boli založené dva vzdelávacie krúžky, a to „Krúžok A. Duchnoviča“ a ,,dorast zemlediečeskij“. To malo vplyv aj na fakt, že niektorí ľudia začali odoberať časopisy: „Ruskoje slovo“, „Prjaševskaja Rus“, „Šariš“, „Ruski vistnik“, „A- zet“, „Novosti“, „Naš puť“, „Česke slovo“ a iné časopisy a noviny.
• V roku 1925 bol v obci zorganizovaný a založený prvý dobrovoľný hasičský zbor, ktorý mal 25 členov.
• Od roku 1927 pôsobil na fare v Snakove Jozef Molčan. Tento rok bol pre obec významný aj tým, že prvýkrát mlátila v obci motorová mláťačka, ktorá bola z Hrabského. V roku 1930 bolo už v obci 91 domov, v ktorých žilo 532 obyvateľov. Z toho bolo 480 ľudí rusínskej národnosti, 20 československej, 12 ľudia boli Židia a ostatní boli cudzinci. Podľa vierovyznania – 498 ľudí bolo gréckokatolíkov, 7 evanjelikov, 12 Izraelčanov a 9 ľudia boli bez vyznania. Obec posvätil 6. apríla Pavol Gojdič. Ako zaujímavosť sa v kronike uvádza, že v obci boli dve trafiky, jednu mal Andrej Kovalčík a druhú mala L. Kleinova.
• V roku 1931 bol rozbitý a vylúpený kostol. Tento rok bol význačný tým, že dozorca finančnej stráže, Ján Šnurek si zakúpil prvé rádio. Ľudia nevedeli, čo to je, lebo predtým rádio nikdy nevideli. O tri roky neskôr (1934) boli v obci postavené dva mosty. Dovtedy boli dané cez potok len drevené lavičky. Peniaze boli z bardejovského výboru. Tento rok je významný aj tým, že bola založená pamätná kniha obce – kronika. Ako prvý ju začal písať učiteľ Nikolaj Ševcov, ktorý pochádzal z Gerlachova.
• 19. mája 1935 sa konali voľby do NS. V tomto roku sa v škole zo slovenského jazyka prestúpilo na jazyk ruský. Ľudia boli proti tomu, preto MŠANO v Bratislave splnil želanie národa, povolil zmenu jazyka na slovenský.
• V roku 1936 bol zavedený z Malcova po prvýkrát telefón, ale len do kasární. V tomto roku ľudia už boli veselší, cez rok sa konalo aj 7 zábav. 28. augusta 1936 boli voľby nového učiteľa. Bol zvolený Nikolaj Ševcov z Gerlachova. V roku 1937 sa v škole konalo rusínske divadelné predstavenie „Pristaš“, pod vedením učiteľa N. Ševcova. Tento rok bol poznačený tým, že veľa ľudí z obce odišlo do Ameriky a do Čiech za prácou.
• O rok neskôr, 25. septembra 1938 bola mobilizácia vojsk v celej ČSR, ale netrvala dlho, lebo 15. decembra 1938 sa táto mobilizácia rozvrátila. Z našej obce sa na mobilizácii zúčastnilo 40 vojakov. 18. decembra sa konali voľby do slovenského snemu. V našej dedine sa voľby konali v miestnosti gréckokatolíckej školy. V tomto roku mal Snakov 96 domov. Iba 16 domov bolo murovaných, ostatné boli drevené. Celý chotár obce mal 1143 kat. jút. Veľa ľudí odišlo do Ameriky a do Argentíny za prácou. Ľudia si začali stavať po prvýkrát hnojiská. 6. augusta bol Snakov veľmi poznačený povodňou. Veľmi silno pršalo a voda zobrala mosty, kusy zeme a „rakaše“ z poľa. „Rakaš“ – to bolo 21 snopov zrna, uložených do ihlanu. V tomto roku sa chovalo v obci 367 kráv, 70 oviec, 18 koní a 193 svíň.
• V auguste 1939 vypukla vojna medzi Nemeckom a Poľskom, preto z našej dediny boli povolaní do zbrane muži do 40 rokov, aby chránili hranice štátu s Poľskom. Od tohto roku (1939) sa kronika písala po slovensky. Dovtedy sa písala latinkou v rusínskom jazyku. Novým kronikárom bol Andrej Kmec. 21. apríla 1939 zhoreli kasárne finančnej stráže. Tohto roku sa vystavili nové domy.
• V 50. rokoch 20. storočia bola administratívnym spôsobom zakázaná gréckokatolícka viera a do popredia sa dostáva nanútená pravoslávna viera. Ľudia v Snakove sa proti tomuto bránili, ale nič nezmohli. Boli radi, že majú nejakého kňaza, a že sa môžu naplno venovať náboženskému životu. Tiež bola násilím nanútená likvidácia a kolektivizácia poľnohospodárstva podľa vzoru ZSSR. Začali sa zakladať jednotné roľnícke družstvá a štátne majetky. Tiež bol prijatý zákon o povinných dávkach (tzv. kontingent) štátu. Ľudia museli dávať štátu povinné dávky vo forme rôznych potravín a produktov, napr.: pšenicu, mäso, vajcia, mlieko a iné. V roku 1953 stranícke a štátne orgány nútili ľudí, aby sa na rusínskych školách stal vyučovacím jazykom ukrajinský jazyk. Ľudia to odmietali, preto napísali žiadosť na MŠ ČSR, aby sa vyučovalo v slovenskom jazyku. Žiadosť im bola vyhovená a od roku 1960 sa v škole vyučovalo v slovenskom jazyku.
• Od roku 1959 bola celá obec elektrifikovaná. Konečne mali ľudia elektrinu a nemuseli večer sedieť pri sviečke alebo petrolejovej lampe. O rok neskôr začal pravidelne do obce premávať autobus. Predtým, keď chceli ísť ľudia do okresného mesta Bardejov, museli chodiť na pešo alebo na vozoch. Autobus bol pre ľudí veľkou výhodou. Druhou výhodou pre dedinčanov bolo, že v roku 1963 bol postavený v dedine obchod s potravinami. Dovtedy chodili nakupovať potraviny a ostatné veci do susedných dedín.
• V roku 1965 bolo v obci 615 obyvateľov. Skoro všetci si uvádzali slovenskú národnosť, len 11 osôb bolo ukrajinskej národnosti. Slovenskú národnosť si občania uvádzali preto, lebo v roku 1953 sa zdvihla vlna proti násilnej ukrajinizácii. Ľudia boli proti ukrajinskému jazyku, a preto si rusínsky národ radšej uvádzal slovenskú národnosť, lebo rusínsku si uviesť nemohli. Bezzemkovia boli v obci len Rómovia, ktorých v obci žilo 51.
• V roku 1966 bolo v obci založených niekoľko organizácií: Komunistická strana, Zväz protifašistických bojovníkov, Zväz pre spoluprácu s armádou, Československý červený kríž a Miestna jednota požiarnej ochrany. Prvýkrát sa v miestnostiach školy premietali filmy, prebiehali tam prednášky pre občanov, rôzne verejné schôdze a divadelné predstavenia. Obyvateľstvo obce bolo pravoslávneho vyznania, len jedna rodina patrila k svedkom Jehovovým. Pravoslávneho vyznania preto, lebo v roku 1953 bola pravoslávna viera administratívnym spôsobom nanútená. K nútenej pravoslávii ľudí nútili stranícke a štátne orgány. Náboženské obrady vykonával miestny farár Čižmár.

Najbližší lekársky obvod bol v Gerlachove a v Kružlove, ktorý je aj dodnes. Od tohto roku pokračoval v slovenskom zápise do kroniky učiteľ Ján Olejár, ktorý pochádzal z Matysovej. V obci už bolo 104 obývaných domov, z toho boli 4 rómske domy, ktoré stáli na mieste, kde sa kedysi usadili mlynári. Rozloha obecného katastra v tomto čase merala 1155 hektárov. V obci bolo 287 kusov kráv, 493 kusov ošípaných, 758 kačíc, 7 kôz a 49 koni. Tajomníkom MNV bol Ján Plaskoň.

• Od 1. septembra 1967 bola škola ,pre vysoký počet žiakov, trojtriedna. Vyučovalo sa na tri smeny. V tomto roku bola pre dospelých zriadená ľudová akadémia zdravotníctva, aby sa sami ľudia vedeli pri menšom zranení ošetriť. Život ľudí na málom kúsku zeme bol veľmi ťažký. Priemerný mesačný plat u roľníka bol 270 Kčs.15. júna 1967 sa začalo s výstavbou kultúrno – správnej budovy, ktorá stála približne 220 000 Kčs. Na konci roka sa začal stavať miestny vodovod.
• V roku 1968 boli zrušené dávky pre štát (tzv. kontingent), ktoré boli povinné od začiatku 50-tych rokov. Keď ľudia nedodali štátu dávku, tak im to násilím zobrali. Od 1. septembra bol v škole zavedený 5-dňový pracovný vyučovací týždeň s voľnou sobotou. V apríli 1968 bola v obci obnovená gréckokatolícka viera. V tomto roku začal štát vyplácať prídavky na deti. Na jedno dieťa dostali 90 Kčs, na dve deti 330 Kčs. V tomto čase sa po prvýkrát začali stavať domy do štvorcov s poschodiami. Ľudia si sami začali vyrábať z hliny tehly. Koncom kalendárneho roku žilo v obci 642 osôb.
• V roku 1969 bola opravená školská budova. V tomto roku bola dokončená kultúrno – správna budova. 22. februára bol založený kultúrny spolok „Matica slovenská“ s počtom členov 25. V tomto roku bola urobená v kostole vnútorná maľba. Občania obce dostávali dôchodky, rodinné príspevky podpory a iné podpory.