23.08.2016
Podľa najnovších výskumov F. Uličného počiatky obce Snakov siahajú už pred 13. storočie. Podľa ľudových povestí ľudia tu žili už v časoch tatárskych vpádov ako prisťahovalci tých usadlostí, ...
Podľa najnovších výskumov F. Uličného počiatky obce Snakov siahajú už pred 13. storočie. Podľa ľudových povestí ľudia tu žili už v časoch tatárskych vpádov ako prisťahovalci tých usadlostí, ktoré ležali na miestach živej komunikácie viac vystavených vpádom nepriateľských bánd. V prvej polovici 15. storočia môžeme nájsť o Snakove už i prvú písomnú zmienku, a to, že istý Peter zo Snakova sa v polovici 15. storočia pridal k bratríkom. Je to presvedčivý doklad o existencii obce už v prvej polovici 15. storočia. Najstaršia písomná správa priamo o obci je až z roku 1543. F. Uličný konštatuje tiež, že na konci 16. storočia bol Snakov už veľkou dedinou.
Predpokladá sa, že obec dostala názov podľa mena alebo priezviska vplyvnej osobnosti. Podľa F. Uličného obec založili usadlíci podľa zákupného práva. Dôkazom toho je, že ešte v prvej polovici 16. storočia tu existovalo šoltystvo.
Na prelome 15. a 16. storočia Snakov patril zemanom z Korytného na Spiši, neskôr Bonemisovcom z Poľanoviec. Okolo roku 1524 tu mal majetok a kuriu zeman Peter Baran. Koncom 16. storočia obec patrila najmä zemanom Tökeovcom. V roku 1600 obec mala vyše 30 obývaných poddanských domov. Obyvateľstvo bolo poddanské slovenského a rusínskeho pôvodu. Zaoberalo sa poľnohospodárstvom a obchodovaním s drevom. Na les musel byť chotár v minulosti bohatý, pretože aj prvý zistený znak obce symbolizuje lesné hospodárstvo.
Ďalším vlastníkom obce bol panovník Desseffy. Okolo roku 1870 občania odkúpili od tohto panovníka väčšiu časť majetku („nižná majetnist“) a druhú časť majetku („vyšná majetnist“) odkúpil tunajší Žid Lorbert. V roku 1887 Lorbert odpredal obci svoj majetok a založil krčmu.
V miestnej kronike obce Snakov sa uvádza, že v roku 1870 bol v obci liehovar („palinčarňa“). Medzi občanmi bol veľmi rozšírený alkoholizmus, alkoholičkami boli aj ženy. Proti alkoholizmu začal veľmi ostro a rôznymi spôsobmi bojovať farár E. Kubek.
Počet obyvateľov postupne rástol. Pri sčítaní ľudu v roku 1785 z čias vlády Jozefa II. žilo v obci 306 obyvateľov. V roku 1880 tu žilo už 504 obyvateľov Rusínov, ktorí žili v 97 dreveniciach. To svedčí o tom, že odjakživa bola obec Snakov rusínska. Zaujímavé je, že už vtedy v obci vedelo čítať a písať 137 ľudí.
V minulosti boli dedinčania v Snakove nábožní, gréckokatolíckeho vierovyznania. Do roku 1840 bol v obci postavený gréckokatolícky drevený kostol. V roku 1840 občania začali s výstavbou murovaného kostola na starom mieste, ktorý stojí do dnešných dní. Tento kostol stál približne 4340 zlatých. Do roku 1817 bola obec filiálkou Farského úradu v Hrabskom. V roku 1817 občania postavili prvú drevenú faru. V roku 1885 farár E. Kubek za pomoci občanov dal postaviť novú murovanú faru a tiež dal postaviť v roku 1894 kaplnku k úcte Presvätej Bohorodičky. Prvým kňazom bol Michal Molčani v rokoch 1817-1864.
V miestnej kronike sa tiež uvádza, že v roku 1834 bol v obci veľký požiar. Zhorelo 33 domov s hospodárskymi budovami. Okrem tohto požiaru boli v dedine ešte ďalšie dva, a to v roku 1877 a 1885. Spolu zhorelo 22 domov.
Život ľudí bol na malých kúskoch zeme veľmi ťažký. Pôda prinášala obyvateľom malé úrody.
Na písomnosti z roku 1787 našiel J. Petrovič odtlačok pečatidla, na ktorom je zreteľný symbol Snakova: po pažiti bežiaca srnka. Kruhopis, ktorý by bližšie datoval vznik pečatidla, je celkom nečitateľný.
V 18. storočí vzniká nové pečatidlo obce s novým symbolom. V oválnom poli na pažiti stojí žena. Pravú ruku má zohnutú vbok, v ľavej pozdvihnutej ruke drží váhy. Kruhopis pečatidla znie: * SIGILLUM : POSSESSIONIS : SZNAKO : (PEČAŤ JE VLASTNÍCTVOM SNAKOVA). Jeho odtlačky sa našli na dokumentoch z roku 1851 – 1869.
Tento istý znak je vyrytý aj v ďalšom okrúhlom pečatidle obce z roku 1868, tu však už s maďarským kruhopisom: SZNAKO KÖZSÉG HIV (atalos). PECSÉTJE. Jeho odtlačok sa našiel v dokumente z roku 1879. Prečo obec na konci 18. storočia zmenila svoj pôvodný znak, sa nepodarilo zistiť. Je nesporné, že nový znak obce symbolizuje trh, pretože ľudia v Snakove niekedy obchodovali s drevom.
Erb Snakova má červený štít, v ktorom na zelenej pažiti stojí v strieborných (bielych) šatách odetá žena so zlatými váhami.
